.....ako to už u nás býva, znova sme sa s kamarátkou pri čakaní na autobus rozhorčovali nad ďalšími nezmyselnými akože „tvrdými potrestaniami“ a odsúdeniami ľudí, ktorí vzali život niekomu inému alebo mu ho „prinajmenšom“ zmrzačali na celý život... pokračovanie článku
Život nás učí každým dňom, ako veľmi si ho máme vážiť a byť šťastný za to, čo máme. Zaiste to ale nie je ľahké keď všade okolo vás sa prezentujú ľudia, ktorí majú všetkého nadbytok a nevedia čo s peniazmi zatiaľ čo na druhej strane mince pozeráte len smutne na fotky hladujúcich detí, či dobitých a bezvládnych žien... pokračovanie článku
Elenka opäť raz ubolená z krivdy dnešného sveta a závistlivosti jej okolia sa so smutnou ubolenou dušou vybrala za svojou babičkou. Vedela, že tam je útočisko, do ktorého sa môže vždy vrátiť, že tam je bútľavá vŕba, ktorej sa možno vždy s plačom spovedať, a najmä : že tam je niekto, kto posunie jej myšlienky znova o krok vpred... pokračovanie článku
Nechcem týmto článkom vyvolať žiadnu búrlivú diskusiu, ani zožať žiadne ovácie. Nechcem týmto obviňovať ženy, ale ani si ich zastávať. Viem, že pre mnohých nie je ľahké o týchto veciach hovoriť, a zasa naopak – mnohý až príliš súdia a kážu.... a to ja nechcem... pokračovanie článku
Stojac pri bráne ju pozoroval. Sedela tam sama, hľadiac do zeme a v dlani niečo zovierala. Nebolo vidieť, čo to presne je, a keďže bol príliš ďaleko začal sa pomaly približovať. V tom sa však spustil silný dážď. Zrazu sa z čistej oblohy začali spúšťať kvapky dažďa a stekajúc mu po tvári kráčal ďalej....Niečo mu však nedovolilo sa viac priblížiť. Akoby ho niekto držal za obe ruky a zviazal mu nohy. Zostal teda stáť hľadiac len upriamene na ňu. pokračovanie článku
Kiež by ľudia prestali márniť čas s vecami, ktoré ich robia len povrchne šťastnými a vypĺňajú prázdny priestor, ktorý vznikol ako priepasť medzi pravými hodnotami a vecným šťastím. Stále dúfam, že ľuďom sa otvoria oči a uvidia, kto sú ich skutoční priatelia narozdiel od tých, ktorí sa na nich hrajú len keď niečo potrebujú... pokračovanie článku
„Nie, vydržím to. Veď v podstate ešte o nič vážne nejde. Mnohé sú na tom oveľa horšie ako ja. Stále si nič vážne nestalo, len sem-tam trošku zveličuje moje nedostatky. Ale to sa dá predsa prehliadnuť, veď aj mama mi vravela, že dokonalý chlap predsa neexistuje. A už viem, že mala pravdu...“ pokračovanie článku
„Tešil sa, tak veľmi sa tešil, že do jeho života konečne vstúpil niekto, kto chápe jeho pocity, kto ho dokáže vypočuť bez neustáleho skákania do reči, kto ho dokáže pohladiť po tvári a chytiť za rameno, keď mu je ťažko, niekto kto je ochotný chytiť ho za ruku a kráčať s ním popri nástrahách života. Tešil sa, tešil sa tak veľmi, až sa znova začal usmievať. Znova začal vidieť popri všetkých tých mrakoch aj malé vykúkajúce slnko...“ pokračovanie článku
Dnešný deň sa zapíše do môjho denníka medzi tie dni, ktoré do môjho života priniesli niečo naozaj podstatné. Od rána som sa tešila kedy sa s ňou konečne stretnem. Sama som nevedela, čo je povedať, ako ju potešiť alebo upútať. Keďže ona sama žije vo svojom „umelecky čistom svete“.... pokračovanie článku
Prišla domov a rýchlo utekala do kúpeľne. Zabuchla dvere, otočila kľúčom a pustila vodu. Ako sa vaňa pomaličky napúšťala, sedela na jej rohu a hľadela ako steká voda. Nevediac prečo a nevediac ako ďalej hľadela na tečúci prúd vody, akoby v ňom hľadala odpovede na všetky svoje otázky, a náplasti na všetky svoje rany... pokračovanie článku
Prišla potichu, zozadu a usadila sa vedľa nej. Najskôr hľadala správne slová, ktoré by vyjadrili to, čo cíti, no zostala len mĺkvo sedieť. Hľadela na jej bezstarostnú tvár, na zahľadené oči do prázdna, na oči, ktoré nevidia farby sveta, ani žiadne krásy či skazy. Po tom, čo jej lekári oznámili tú hroznú správu, chcela sa jej poďakovať za všetko čo pre nich spravila, aby nebolo neskôr už neskoro.... pokračovanie článku
Nastúpim do autobusu a vidím, že sa mi ešte ušlo posledné miesto na sedenie, tak si natešená a unavená po celom dni prisadnem k mladému dievčaťu. Mala krásne dlhé hnedé vlasy, ktoré boli kvapkami dažďa, ktoré celý deň padali jemne zatočené. Spýtala som sa, či si môžem prisadnúť, a v tom na mňa pozreli tajomné hlboké hnedé oči plné smútku. Usmiala sa však a povedala : „Áno, nech sa páči.“ pokračovanie článku
Tie prenádherné krikľavomodré oči udierali každému okoloidúcemu tak priamo do očí, že mala neustále pocit obdivovania chvíľami až strachu. Také nádherne, detsky zasnené oči stačilo len otvoriť a všetci okolo nej žasli a obdivovali toľkú krásu. No v tých krásnych očiach nikdy nikto nevidel to, čo bolo treba.... pokračovanie článku
Držím Ťa za ruku, keď kráčaš po rovnej ceste, vediem Ťa pomaly preč, keď vidím, že zachádzaš do temných uličiek. Spoznávam Ťa každým dňom viac a viac, som s Tebou vždy, no Ty to málokedy cítiš, hladkám ťa na duši, keď Ty plačeš do podušky... pokračovanie článku
Sme ženy, svojím spôsobom a dnešnou dobou dostatočne samostatné, zvládame veľa vecí naraz, čo sa o mužoch často povedať nedá, dokážeme zakryť aj ten najväčší smútok, keď je treba aby sme sa usmievali, vieme odpustiť aj tie najväčšie zrady a začať odznova, a hoci sme občas prehnane citlivé, vieme sa aj riadne a trpko nahnevať, a to preto, že sme ženy, a sme na to patrične hrdé... pokračovanie článku
„Je tu nádherne. Všade je ticho, počujem len jemný šum levandúľ – tak krásne sviežich, ktorých vôňa ma opantáva vždy, keď sa tu skryjem. Všetko je preč, nič nepočujem, len sa neviem vynadívať na ich krásne farby – hoci zbožňujem toto nebo, som tu znova preto, lebo... pokračovanie článku
Navonok šťastné, zdravé dievčatko, ktorému bolo dopriate toľko lásky koľko bolo treba, avšak skrývalo neskutočný strach a bolesť – nikto to nevidel, nikto si toho ani len nevšimol, až raz... pokračovanie článku
Nechcela vedieť koľko dní ešte zostáva, nechcela ani len tušiť, koľkokrát zazrie ešte svoje deti, či pohladí svoje vnúčatá. Nepýtala sa lekárov, ani sestričiek, nekládla žiadne otázky, ani previnilé zúfalé „prečo". Vedela ako to skončí a tiež tušila, že koniec sa blíži.... pokračovanie článku
... so všetkým čo máme! Máme, áno každý z nás niečo má. Ale jedno je isté. Nikto nemá všetko. Každému jednému človeku niečo chýba. Jednému chýbajú peniaze, inému majetok, niekomu zasa zdravie, inému láska, jedným pochopenie, iným zasa radosť zo života. To ale nie je dôvod, aby sme si svoj život nevážili, naopak dôvod na to, aby sme si vážili čo máme a tešili sa z radostí, ktoré nám náš život núka.... lebo každý jeden z nás má moc, aby sa vo svojom vnútri cítil šťastný. pokračovanie článku
...videla by som vo všetkých priateľa. Keby som videla tvojimi očami starosť by nebola tak príliš ťažká, slzy by mi zotierala nádej a láska, verila by som, že svet nie je zlý a nenapraviteľný. Keby som videla tvojimi očami nezakrývala by mi oči závisť ani žiadna pomsta, ale milovala by som celý svet ... pokračovanie článku
Stačí tak málo - stačí priložiť ruku na srdce a počujete to - tie krásne ozveny rytmu, tie krásne „ohlasy", vďaka ktorým cítite, že žijete, že nie ste v rozprávke či v zlom sne, ale v živote - živote, v ktorom vám zabezpečuje zmysluplné prežitie hlavne vaše srdce, i keď .... pokračovanie článku
Každý deň spoznávate veľa ľudí, každým dňom vás očarí viac a viac ľudí. S niekým prehodíte len pár slov, a zdá sa vám akoby ste ho poznali celý život. S iným človekom strávite dlhé roky a potom zistíte, že ho vlastne vôbec nepoznáte. Je vôbec možné aby ste si počas života povedali, že máte pri sebe človeka, ktorý je hodný byť vaším priateľom? pokračovanie článku
Dennodenne stretávam a spoznávam veľa nových ľudí. Tak už to vo svete chodí, niekto sa vám prihovorí vo vlaku, s inými vás zasa spriatelia vaši kamaráti, iných spoznáte na rôznych zoznamovacích stránkach, niekoho spoznáte v škole či v práci. Tak to chodí celý život dokola. Ale len malá časť ľudí, ktorých za celý život spoznáte sa vám vryje do pamäti navždy aj keď ich už nikdy neuvidíte. A to je môj prípad.... pokračovanie článku
Dnešný svet preferuje ľudí individualistov, ale zároveň vám predkladá na stránkach časopisov a v televízii samé „vzory". Už odmalička vám je kladená otázka, koho vy považujete za váš osobný vzor. Samozrejme otázka sa každým rokom ba možno i mesiacom mení, ale niektorým sa stáva, že prídu do štádia, kedy si uvedomia, že vzor nepotrebujú pokračovanie článku
Niekto ma miluje, iný ma nemá vôbec rád. Niekto ma potrebu cítiť moju osobu, iný sa jej vyhýba. Mám obdobia, kedy sa potrebujem vykričať, mám odbobie,, kedy chcem len v kúte plakať. Niekedy sa cíti pre svet bezvýznamná, inokedy mám pocit, že som aj ja na tomto svete na niečo dobrá. Každý má svoje plusy aj mínusy, mňa neobišli tiež, mám však neustálu chuť veriť, že plusy v každom človeku môžu prevažovať..... pokračovanie článku
Zrazu akoby zablúdila. Ocitla sa vo svete, ktorý jej len podlamuje kolená, ocitla sa na dne svojich síl, na dne ktoré ešte neokúsila. Nechcela nikoho, nechcela nič, nechcela kráčať ani ísť. Nevedela vyrieknuť, ani jediné slovo, nevedela vydať žiadny zvuk, a pritom sa chcela stále naokolo pýtať prečo. Prečo práve ona, prečo svet je ku nej taký zlý, načo vôbec má zmysel sa tu takto trápiť? Nepovedala, čo sa stalo, ani kde nastal ten zlom, len mlčky bezducho kráčala a vykrikovala v duchu prečo. pokračovanie článku
Ticho, poklad v našom rušnom a hlučnom živote. Ticho, tak vzácne a pokojné, nežné a láskavé. Niekedy sa stáva, že práve to je to čo v danej chvíli potrebujeme - len ticho. Žiadne slová, žiadny ruch, len ticho. To sa stáva naším priateľom a tým najlepším liekom. Len tak si sadnúť a počúvať ticho, počúvať seba a svoje vnútro. Dá sa to vôbec? Je vôbec možné si len tak sadnúť a počúvať, čo nám vraví to ticho? Dokážeme to? Nikam sa neponáhľať, nič na chvíľu nerozprávať a len počúvať ticho... pokračovanie článku
Ľudia chcú stále niečo za niečo. Urobia vám nejakú službu ale pýtajú si protislužbu, vyberú sa na dovolenku ale žiadajú nezabudnuteľné zážitky... a tak sa to stále ženie dokola. Ľudia už prestali veriť v to, čo nemôžu vidieť, prestali dúfať v zázraky a utápajú sa v zle dnešnej doby. A pritom je také jednoduché veriť, lebo viera dáva oveľa viac ako pesimizmus. Nič vám nezoberie, ale niečo vám predsa len dá.... pokračovanie článku
Každý z nás je istým spôsobom autorom knihy - knihy svojho života. Denne do nej zapisujeme svoje zážitky, pocity, starosti i radosti bez toho aby sme si to uvedomovali. Je to kniha akýchsi spomienok, ktoré v nás zotrvávajú dlhé roky, ba i desaťročia. Keby ste však vedeli o tom, že začínate svojím životom písať nejakú knihu a stávate sa autorom bola by taká istá, ako keby ste ju napísali teraz, alebo by ste začali svoj život istým spôsob meniť? pokračovanie článku
To objatie - objatie zmierenia vo mne vyvoláva chvenie ešte teraz. Ani jeden z nás nevedel čo po tom objatí príde, ani nás to nezaujímalo. Stačilo nám to objatie, bolo tak silné a zároveň nežné, tak dlhé a pre nás znamenalo sekundy, obyčajné a pre nás tak významné. Sami sme nevedeli čo príde po ňom, ale v tom okamihu nám to bolo jedno, aj mne, osobe, ktorá vidí vo všetkom budúcnosť, a zrazu som ju nevidela. Stála som a vychutnávala som si objatie, ale v mojom podvedomí už bola zvedavosť čo príde po ňom... pokračovanie článku
Zo začiatku po rozchode som na to slovo čakala. Čakala som každý jeden deň, verila som, že sa naň zmôže. No nestalo sa tak. Zmizol z môjho života a zrazu sa stratilo aj to významné slovíčko prepáč. Hoci viem, že vtedy by to moju bolesť len zdvojnásobilo.Celé roky nevravel nič, mlčal a len ticho prechádzal okolo mňa. Bolestivé a zraňujúce, chvíľami až ponižujúce. Pomaly kvitol vo mne pocit, že to celé bol len klam. Veď ako vás môže opustiť niekto, kto vám povie ľúbim ťa bez toho aby vám to vysvetlil? Teraz už viem, že veľmi jednoducho. pokračovanie článku
Pád, niekedy prudký a nečakaný, inokedy veľmi pomalý a bolestivý. Niekedy vás donúti len sa zamyslieť, no vstanete ďalej, veľakrát ale spadnete a nedokážete vstať. Nemáte silu ani nádej, viera ktorá bola je zrazu preč, všetci akoby sa niekam rozutekali a vy ste zostali uprostred celej zeme. Nedokážete vstať, no nechcete aby vám niekto pomohol, utápate sa v žiali a čakáte ani neviete na čo. pokračovanie článku
Verím v silu anjelov a v túžbu svojich snov...
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
