Potrebujeme to počuť aj tisíckrát...

Autor: Mária Zajacová | 20.9.2011 o 13:51 | (upravené 20.9.2011 o 14:07) Karma článku: 8,19 | Prečítané:  1354x

  Sme ženy, svojím spôsobom a dnešnou dobou dostatočne samostatné, zvládame veľa vecí naraz, čo sa o mužoch často povedať nedá, dokážeme zakryť aj ten najväčší smútok, keď je treba aby sme sa usmievali, vieme odpustiť aj tie najväčšie zrady a začať odznova, a hoci sme občas prehnane citlivé, vieme sa aj riadne a trpko nahnevať, a to preto, že sme ženy, a sme na to patrične hrdé...  

 

Dnešný svet nás stavia do pozície emancipovaných žien, pre ktoré je prvoradá kariéra, až potom rodina. Ale to len preto, lebo niektorí ľudia nedokážu pochopiť, že zvládame obe veci naraz - byť dostatočne úspešné v práci, a zároveň mať doma šťastnú a harmonickú rodinu.

To, že doma nosíme vyťahané tepláky a tričko, ktoré malo byť už dávno v koši, no keď to príležitosť žiada vieme sa nahodiť a upraviť tak, že sa po nás každý muž otočí nie je zázrakom nášho „chameleónstva", ale jednoduché vysvetlenie spočíva v tom, že sa dokážeme prispôsobiť každej situácií či príležitosti.

Naše prebdené noci dokážeme zakryť jediným správnym make-upom a špirálou, našim milovaným mužom varíme, perieme, žehlíme, a napriek tomu sa ešte na nich  s láskou pozeráme a usmievame vždy, keď prídu poobede, večer či v noci domov (hoci často by sme už radšej spali v posteli).

Nečakáme, že naši muži nás budú obklopovať darčekmi každý jeden deň, ale romantická sms-ka či obyčajný odtrhnutý kvet zo záhradky nášho domu nás dokáže vždy potešiť a správne naladiť.

Neočakávame, že muži budú rozumieť tomu, že plačeme pri každom „Modrom z neba", či filme so smutným koncom, ale sme radi, ak to príliš nekomentujú, a len tíško podajú servítku s ich typicky mužským jemne satirickým úsmevom.

To, že prídeme z práce unavené, vyzdvihneme naše deti zo škôlky či školských klubov, prídeme domov a ochotne sa s nimi hráme či učíme, popritom varíme večere a perieme je pre nás len zmienkou - veď to robíme predsa z lásky a nečakáme za to uznanie, či pochvalu.

A hoci zvládame všetky tieto a mnohé ďalšie veci každým dňom lepšie a lepšie, stále sme len ženy a potrebujeme počuť, že nás niekto ľúbi a zniesol by nám aj modré z neba. Od našich mužov, detí, matiek, otcov či kamarátok preto potrebujeme počuť tie krásne čarovné slová - „Mám ťa naozaj rád/a...." Sme predsa stále len ženami.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Neukazujú len svoje bohatstvo, ale to, ako žijú

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Zomrel český hudobník Radim Hladík, založil skupinu Blue Effect

Postupne sa prepracoval k vlastnej tvorbe.


Už ste čítali?