reklama

Nikdy nehľadaj lásku ani krásu očami, ale srdcom...

Prišla potichu, zozadu a usadila sa vedľa nej. Najskôr hľadala správne slová, ktoré by vyjadrili to, čo cíti, no zostala len mĺkvo sedieť. Hľadela na jej bezstarostnú tvár, na zahľadené oči do prázdna, na oči, ktoré nevidia farby sveta, ani žiadne krásy či skazy. Po tom, čo jej lekári oznámili tú hroznú správu, chcela sa jej poďakovať za všetko čo pre nich spravila, aby nebolo neskôr už neskoro....

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)
Obrázok blogu

Hľadela bez toho, aby čokoľvek povedala. Chcela povedať aj tisíc slov, no nevedela ako začať. Hoc bola medzi známymi povestná svojím humorným či vážnym rečníctvom, zostala ticho, hľadajúc stále dokola tie správne slová. Jej milovaná mama ich však našla za ňu:

„Milá moja Janka, hoci už mám 85 rokov, stále sa mi zdá akoby som mala o tridsať menej. Stále každým dňom čakám, že Pán Boh mi dovolí uzrieť tú krásu sveta. Stále čakám, že aspoň na okamih uvidím svoje vnúčatká, že aspoň na chvíľu uvidím tváre svojich detí. Stále si vás pamätám, ako pätnásťročné, mladou krásou obdarené. Chcela by som však vidieť teraz vaše tváre, vekom už zastarané ale zároveň radosťami a starosťami poznačené. Jedno si však stále viac uvedomujem, každým dňom. Hoc nemám ten vzácny dar vidieť veci okolo seba, ďakujem každým jedným dňom, že ich môžem cítiť. Nevidím nikoho postavy, ani výrazy jeho tváre a predsa len viem čo človek cíti. Ty tu sedíš vedľa mňa a snažíš sa so mnou rozlúčiť, no nemôžeš nájsť správne slová. Niekedy však postačí, ak ma pohladíš po tvári, chytíš ma za ruku a budeš so mnou v tichu sedieť. Nepotrebujem žiadne slová vďaky ani vyznania lásky, slová teraz nie sú podstatné. Stačí mi, ak pri mne niekto z vás vždy bude, ak budem cítiť vašu lásku a ochotu, ak budem vedieť, že tu nie som sama...“

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Janka, päťdesiatročná dcéra len so slzami v očiach počúvala, čo jej hovorí mama, ktorá stratila zrak už pred mnohými rokmi. Hoc jej chcela povedať toľko slov, stále ju tlačila akási hrča na krku, ktorá jej v tom bránila. Tak len mĺkvo sedela v objatí svojej matky a snažila sa „vidieť“ jej očami. Očami, ktoré už dávno stratili podľa lekárov ich vlastný význam, hoci ako jej mama vravievala: „Nikdy nehľadaj lásku ani krásu očami, ale srdcom.“

Hoc nevie, koľko času ešte jej milovanej mame zostáva, ani kedy nájde tie správne slová, ktorými by vyjadrila vďaku a lásku, ktorú k nej chová, jedno vie určite. Že každučký jeden deň chce byť pri svojej mame a objatím jej povedať to, čo na čo jej ústa hľadajú slová príliš dlho. Veď ona dobre vie, že mama je práve tá, ktorá potrebuje cítiť, nie vidieť či počuť...

Mária Zajacová

Mária Zajacová

Bloger 
  • Počet článkov:  58
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Verím v silu anjelov a v túžbu svojich snov... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu