Ponorená vo vani hľadala odpovede...

Autor: Mária Zajacová | 22.11.2011 o 19:37 | Karma článku: 6,16 | Prečítané:  973x

Prišla domov a rýchlo utekala  do kúpeľne. Zabuchla dvere, otočila kľúčom a pustila vodu. Ako sa vaňa pomaličky napúšťala, sedela na jej rohu a hľadela ako steká voda. Nevediac prečo a nevediac ako ďalej hľadela na tečúci prúd vody, akoby v ňom hľadala odpovede na všetky svoje otázky, a náplasti na všetky svoje rany...

 fotka stiahnutá z: http://www.google.sk/imgres?q=ponorena+%C5%BE

Schytila penu do kúpeľa, liala a liala koľko sa len dalo. Zrazu zistila, že pena presahuje vaňu a pomaličky s obavami vchádzala do vane. Nevediac či sa nepošmykne ba či sa dokonca neponorí. Keď už namáčala nohu pocítila, že voda je horúca, vtedy si spomenula, ako veľmi ju pálili nezmyselné klebety, ktoré sa o nej nedávno šírili. Ale neodvrátila sa, presne tak ako vtedy a namočila aj druhú nohu.

            Keď si však už do vane pomaličky sadala pošmykla sa a jemne sa ponorila. V tom si spomenula na svoje veľké sklamanie v láske, ktoré ju zrazilo na kolená. Napokon sa však spamätala a pomaličky si do vane ľahla.

            To už pocítila horúcu vodu aj na krku. Vtedy si spomenula, ako bola pritlačená v práci „k múru“ a musela sa rozhodnúť či vyhrá v jej svedomí spravodlivosť alebo bude držať s ostatnými. Ani vtedy sa však nevzdala a po chvíli už horúcu vodu necítila. Presne tak, ako keď sa postavila za vlastný názor, hoci ju z práce vyhodili.

            Keď si však namočila už celé telo, cítila sa presne tak, ako keď jej oznámili, že zomrela jej matka a na svete jej už nikto z milovanej rodiny nezostal. Celým telom sa jej nieslo nesmierne teplo a zároveň triaška. Ale aj triaška časom opadla a teraz už len s úctou spomína na svoju milovanú matku.

            A na rad prišlo to posledné. Ponorila sa. Ponorila sa do vody a otvorila oči. Začali ju štípať presne tak isto, ako keď ju prvýkrát manžel udrel. Keď sa vynorila cítila sa tak isto. Oči celé krvavé a uslzené. Stekali jej po tvári slzy, no pena do kúpeľa ich tak isto ako make-up a správny púder zakryli. Teraz už však nevedela ako ďalej. Mysliac na svoje dve krásne malé deti, sa ponorila znova. Ponorená vo vode s otvorenými očami, akoby hľadala odpovede na všetky svoje otázky. A tých otázok naozaj nie je málo. Prvýkrát mala pocit neistoty, nevediac ako to bude ďalej...

 

Z denníka týranej ženy

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Trainspotting po slovensky. Ako žijú narkomani v Bratislave

Strávili sme víkend v spoločnosti ľudí závislých od drog.

KOMENTÁRE

Dobrovoľníci a štátna drogová politika sú v napätí

Drogový biznis sa globalizuje a digitalizuje.

KOMENTÁRE

Sulíka nahnevali ruské noviny, zastal sa Únie

Ruské médiá opisujú údajnú petíciu za vystúpenie Slovenska z EÚ.


Už ste čítali?