reklama

Čo na to povedia ľudia?

Po celom tele jej stekajú kvapky, oblečenie by sa dalo žmýkať. Všetci sa pred dažďom skrývajú po rohoch ulice, v zástavkách, obchodoch či pod strieškami maloobchodníkov. Len ona stojí na ceste a vyzerá akoby rátala každú kvapku, ktorá spadne na jej premočené oblečenie. Človek si pomyslí, že je blázon, no vidieť v nej niečo viac....

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu

Zastala som na rohu a chytila si posledné miesto pri strieške novinového stánku. „Super, celá premočené, biele nohavice totálne špinavé, strapatá a navyše vôbec to nevyzerá, že to čoskoro prestane...“, v duchu som si vravela hltajúc každý dych plný nervozity a nedočkavosti kedy sa konečne pánu dažďu uráči prestať. Veď takto nemôžem prejsť nikam, ani len k najbližšiemu obchodu...

V tom som zbadala ju. Vlastne nie ja, ale dve pani vedľa mňa. „Pozri na tú mladú v tom daždi, jej akoby sa to páčilo..“, vraví jedna druhej. „Myslíš? Mne skôr príde utrápená a ten dážď je to posledné s čím dnes počítala..., veď má len semišky, pozri sa....už je totálne premočená a špinavá...“, odvetila krútením hlavy druhá.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

No keď som ju zbadala ja, nevedela som čo si myslieť. Zdalo sa mi, akoby očami plakala a ústami sa smiala. Nechápala som výrazu jej tváre a gestikulácii jej rúk. Vyzeralo to, akoby sa s tými kvapkami hrala a púšťala ich s radosťou pomedzi svoje prsty.

„A vieš ty čo? Keď sa na ňu zahľadíš, ona sa vlastne smeje. A teší a z toho, že prší. Pozri okolo, je z nás jediná. Všetci tu len nadávame, hundreme a vidíme v tom len samý negativizmus. Pozri na ňu – teší sa. A pozri, už si ju všimli aj tí oproti...“, zamyslela sa nahlas pani. Zrazu sa na to dievča pozeralo celé námestie. Všetci nechápavo krútili hlavami, no ona nikoho nevnímala. Netrvalo dlho a dievčina sa stala atrakciou, ktorú si mladí fotili. „Chápeš tomu brácho, určite si niečo dalo...“, so smiechom sa bavila partia mladých chalanov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Vieš ty čo Ľubka, poďme za ňou. Veď sme aj tak nikam nechceli ísť, chceli sme sa len prechádzať. Tak poďme....“, s nadšením vyhlásila pani vedľa mňa. „Zbláznila si sa? Budú sa na nás pozerať rovnako ako na ňu, čo sme v cirkuse?“ s rozhorčením odvetila druhá pani. „No a čo? Nech sa pozrú? A vlastne, nepozerajú sa na teba celý život? Nepozorujú ťa stále? Neukazujú na teba prstom? Nikto sa z teba nikdy nesmial?...“ odvetila stroho pani a ja som len s úžasom pozorovala jej reakciu. „Máš ty ale pravdu, poďme....“, a tak sa vybrali dve postaršie dámy za mladou slečnou. Chvíľu na seba všetky tri nemo pozerali, no potom sa začala jedna z nich smiať a pospevovať. O chvíľu sa k nej pridala aj mladá dievčina. Netrvalo dlho a zišla sa tam kôpka ľudí pospevujúc si veselú pesničku, nepamätám si už akú, no tá sila čo z nich vyžarovala ma natoľko ohúrila, že som sa nedokázala pohnúť z miesta. Pozorovala som ich a v nemom úžase som sama sebe v duchu vravela : „Aké jednoduché urobiť si zo škaredého niečo pekné....prečo to neviem aj ja?“.....

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po dlhšej chvíli zrazu prestalo pršať. Vyšlo kúsok slniečka a ľudia sa rýchlo rozpŕchli. Len malá skupinka starších paní sa vybrala smerom k nim. „Nedáte si s nami kávu? Aj my sme šli len na prechádzku..“, smelo sa pustili do komunikácie. „Pravdaže, rady, poďme.....!“

A tak odišli všetky do neďalekej kaviarne. Keď som prechádzala okolo nich začula som jednu vetu od dievčiny, ktorá to všetko spôsobila : „Viete, nemôžete sa stále pozerať na veci z toho uhľa pohľadu čo na to povedia ľudia, proste musíte robiť veci tak, aby vás robili šťastnými...“

Mária Zajacová

Mária Zajacová

Bloger 
  • Počet článkov:  58
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Verím v silu anjelov a v túžbu svojich snov... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu